Cezmín

Pracovité ruky, um a fantázia našich predkov a v súčasnosti je stálou inšpiráciou ako si skrášľovať svoj domov.

Osem krokov k výstavbe domu

Budovanie ekologického domu sa podobá konvenčnej výstavbe, v skratke ho však možno zosumarizovať do ôsmich krokov:
1. Návrh projektu.
2. Vybavenie stavebného povolenia na základe projektovej dokumentácie.
3. Zabezpečenie stavebného materiálu (drevo, slama, hlinené alebo vápenné omietky, elektroinštalačný materiál, sanita atď).
4. Založenie stavby, čo v praxi znamená: výkopové prace, zabezpečenie všetkých inžinierskych sietí, vybetónovanie základovej dosky (prípadne založenie stavby na takzvané betónové pätky bez základovej dosky).
5. Príprava drevenej nosnej konštrukcie so strechou (podľa výberu klienta).
6. Výplň konštrukcie slamenými balíkmi súčasne so zakladaním rámov okien a dverí, montáž elektroinštalácie, plynu, kúrenia, vodovodu a pod.
7. Finálna úprava stien hlinenými alebo vápennými omietkami, prípadne inými podľa výberu klienta.
8. Dokončovacie práce.

Heslo: "Ekologické materiály sú obnoviteľné a šetria energie."

Prírodné materiály sú zárukou neopakovateľného čara prostredia aj zdravého bývania, ktoré je pre organizmus človeka vcelku vhodný a hlavne neškodný. K životnému prostrediu sú ohľaduplné a stávajú sa materiálmi budúcnosti na strane jednej a na strane druhej to je návrat do rakúskouhorskej monarchie, kedy si "poddaná chudoba" nemohla stavať domy z drahších materiálov a bola odkázaná celkom iba na prírodu čo jej ponúkla a s uráčeným dovolením veľkopanstva dala. Predražené drevo si aj vtedy museli kupovať takisto, ako i dnes.

Hlina ako stavebný materiál
Hlinené omietky a nepálené tehly vytvárajú v interiéri mikroklímu, čo predstavuje v letnom čase chlad a v zimných mesiacoch teplo. Túto schopnosť zabezpečujú jej hygroskopické a absorpčné vlastnosti, prostredníctvom ktorých dokáže hlina prijímať, vydávať a regulovať aj vlhkosť v interiéri. Hlina je je schopná filtrovať prach a znáša sa so všetkými prírodnými materiálmi, okrem toho je aj konzervátorom dreva. Hlinené omietky obsahujú okrem hliny, vody a piesku slamu, dnes už aj drevnú drvinu. Výhodou sú nízke tepelné straty, protihluková izolácia, pozvoľný príjem a výdaj vodných pár. Prirodzená farebnosť hlinených omietok má širokú škálu. Nepálené tehly z hliny sa pri výstavbe najčastejšie využívajú pre potreby výplňového muriva alebo na nenosné priečky.

Vyrastala som v hlinenej chalupe a aj naši synovia po narodení žili ešte v hlinenej chalupe a nemôžem povedať, že by to bol taký zázrak, ako o tom dnes hovoria. Jednoznačne je dom z pálenej tehly stabilnejší a odolnejší proti vonkajším vplyvom ako hlinená chalupa, ktorú treba každým rokom ošetrovať a v ktorej je vlhký vzduch na "výrobu astmatikov." Postavili sme nový dom, aby sa deťom zdravotný stav zlepšil a stalo sa. Takže osobne mám s hlinenými domami nie dobré skúsenosti.

Zaiste, dnes už sa robia inou technológiou, ako ich stavali naši starí rodičia, takže ich preferovanie má možno svoje opodstatnenie, no osobne by som nešla do žiadneho hlineného domu bývať ani omylom. Omrznuté zasrienené steny v zime a aj moje omrznuté ruky, ktoré som ako malé dieťa nemala pod perinou, na to sa nedá zabudnúť a mám následky z takéhoto bývania, ktoré sa intenzívnejšie hlásia vekom. S tým, že je hlinený polmetrový múr protihluková bariéra plne súhlasím.

Faktom je, že akonáhle sa prestalo kúriť, tak zenedlho bolo v izbe chladno pokiaľ nebola v kuchyni pec, ktorá ho dokázala udržať v miestnosti. V kuchyni sme mali pec zo začiatku, no matka ju dala zbúrať a postavila tam nový sporák a bolo po nočnom teple. Chudobný človek nemá peňazí na stále vykurovanie miestností domu a my sme nato nemali financie. Kúrili sme iba v kuchyni a izby boli bez vykurovania. Takže sme vyrastali na studenom odchove v surovej hlinenej chalupe!

Drevo na domy
Drevo má výborné tepelnoizolačné vlastnosti, nízku energetickú náročnosť a dlhú životnosť. Pre človeka sú vhodné z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia. Pri drevených stavbách je významný nízky pomer hmotnosti dreva k jeho únosnosti a je dobrý izolant. Drevo dosahuje nielen ekologické a biologické parametre, ale disponuje aj vlastnosťou samočinnej regulácie vlhkosti vzduchu v interiéri. Ľahký konštrukčný systém s drevenou konštrukciou je schopný splniť náročné požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodového plášťa domu pri relatívne malých hrúbkach konštrukcie. Pri určitej zvyškovej vlhkosti, ktorá sa väčšinou pohybuje na úrovni 10 %, je aj slabo elektrostaticky vodivé.

Po bývaní v hlinených domoch sme si dali postaviť montovaný dom "OKAL" z dreva a konštatujem po vyše 30 rokoch bývania v ňom, že drevo je celkom vyhovujúci materiál pre bývanie a v každom smere. Potrebujeme oveľa menej energie na jeho vyhrievanie v zimnom čase, ako klasické tehlové či betónové a kvádrové domy a dovolím si povedať, že takmer o polovicu lacnejšie prežívame zimný čas, ako tí, čo bývajú v už uvedených klasických domoch. Bývanie v drevených domoch môžem odporúčať každému, kto má záujem o zdravé a ekologicky prijateľné bývanie. Prízemie pod montovaným dreveným domom je postavené klasicky s kvádrami, takže bývanie v dome postavenom z kvádrových blokov mi nie je vzdialené, no musí byť urobená kvalitná izolácia, aby neboli zbytočné straty tepla v zimnom čase a v lete to je hotová oáza, keď človek vstúpi do priestorov kde je vždy aj o 10 stupňov a viac chladnejšie ako vonku za horúcich letných dní.

Konopa namiesto dreva
V dnešnom čase je konopa vecou, ktorá dopĺňa alebo nahrádza drevo. Konopné dosky sú na trhu lacnejšie, no sú pevné, konopný betón je oveľa ľahší a pritom má zachovanú potrebnú tvrdosť. Z konopy sa vyrábajú už aj lepenky a drevotriesky, ktoré majú tepelné a zvukové izolačné schopnosti. Ich súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,04 W/m.K a je porovnateľný s hodnotou tepelnej vodivosti minerálnej vaty či polystyrénu. Vo viacerých štátoch sa vyrábajú plastové potrubia práve z konopí. U nás sa konopa okrem uvedeného využíva aj pri vnútornej izolácii obvodových stien, pri výstavbe stropov aj ako tesniaci materiál. Okrem toho má konopa v sebe obsah horkých látok, ktoré sú odolné proti škodcom. V stavebníctve je možné využiť všetky jej časti – semeno, vlákno aj drevnatú dužinu. Konopné vlákno obsahuje drevovinu – pazderie, a využiteľné sú aj spodné tretiny stoniek – kúdeľ.

A obyčajným ľuďom z dedín nezmyselné zákony zneprístupnili využívanie konopí nielen na semeno pre vtákov, ale aj na domácke tkanie plácht, obrusov či iných vecí. Voľakedy nebolo domácnosti, ktorá by nemala na roličke či na humne zasiate konope, ktoré sa močili pod mostami v dedinskom potoku. Ako dievča som ich "mlátila" na trlici a česala, priadla a mám ešte pamiatku... dve konopné plachty, ktoré som si sama tkala na stave ako decko s pomocou babky Krčmárikovej, ktorá stav mala a aj ma to naučila.

Slama ako stavebný materiál
Čoraz častejšie sa stretávame s jej využívaním vo forme slamených dosiek, z ktorých sa najčastejšie budujú steny, priečky, podlahy, stropy a strechy. Pri výstavbe majú široké uplatnenie slamené panely – zlisované balíky slamy, ktoré sa obvykle ukladajú medzi drevené nosníky a následne sa prekrývajú doskami. Na záverečné latovanie sa najčastejšie používa difúzna fólia. Slamené baly sa vyrábajú v rôznych rozmeroch, majú vysokú a rovnomernú hustotu, ktorá sa odporúča v hodnote 90 kg/m3. Vo svojej podstate sú nehorľavé, keďže neobsahujú kyslík, živicu, adhezíva, alkoholy, terpentín a iné chemikálie, z ktorých by sa mohli uvoľňovať horľavé výpary. Kvalitné slamené baly nesmú obsahovať zrno, plevy a musia byť s minimálnym podielom rastlinstva. Pri správnom a suchom skladovaní sú dostatočne pevné a trvanlivé, nepodľahnú hnilobe a ani živočíšnym škodcom. Slama má dobré tepelnoizolačné vlastnosti a nízku hmotnosť. V praxi sa využíva ražná, jačmenná, pšeničná, ovsená, triticalová slama.

Keď sme opravovali zadný múr hlineného domu, tak bolo použité tŕstie drevených prútov ohádzaných ílom zmiešaným s vápnom, posekanou slamou so suchým hnojom. Primiešaná bola "hlinka" s vodou. Slamu, hlavne z raži som využívala na ozdôbky na vianočný stromček a na vyrobenie si vlastných bábik na hranie. A samozrejme aj pekných slamených stebiel do "suchých kytíc" na stôl v zimnom čase, či na pletenie ozdobných košíkov.

Ovčia vlna na izoláciu
Stavebné izolačné materiály z ovčej vlny sú v dnešnej dobe naozaj unikátne, keďže prirodzene absorbujú vlhkosť, čo zabraňuje kondenzácii vody v konštrukcii. Ovčia vlna má schopnosť prirodzenej regulácie vlhkosti vzduchu, je schopná absorbovať vodu až v rozsahu 30 až 35 % vlastnej hmotnosti. Vďaka stojatým vláknam ovčia vlna zabezpečuje trvalú tvarovú stabilitu pri minimálnej objemovej hmotnosti. Objemová hmotnosť izolačných dosiek je okolo 20 až 25 kg/m3. (Pri výrobe viacvrstvového izolačného materiálu sa jednovrstvové podložky ukladajú na seba a v sušičke sa navzájom spoja.) Rohože s kolmým vláknom disponujú ešte menšou objemovou hmotnosťou – od 12 kg/m3. Izolácia z ovčej vlny je trvalo pružná a možno ňou vypĺňať aj ťažko prístupné priestory stavby, akými sú dutiny, štrbiny a podobne.

Ovčiu vlnu sme kupovali alebo vymieňali za niečo iné s bačom zo susednej dediny a plietli z nej šály s čiapkami a ponožkami a aj vesty a svetre na zimu. Osobne som nemala rada veci z ovčej vlny, lebo som mala po nich vyrážky, ak sa mi dostali na holé telo. "Hrýzla" ma aj cez "trigo" čo som mala pod svetrom na sebe oblečené. No hrejivosťou sa svetru z ovčej vlny nič nevyrovnalo!

Ďalšie stavebné materiály
Trstina pri hrúbke 35 cm je schopná eliminovať pôsobenie atmosférických vplyvov a má hydroizolačnú funkciu so schopnosťou odvádzať vodu zo strechy už pri sklone 30°. Krytina pozostáva z ukladania trstinových stebiel do zväzkov. Obvyklá dĺžka snopov je od 1 400 do 1 600 mm a hrúbka od 250 mm. Na jeden štvorcový meter plochy je potrebných asi jedenásť trstinových zväzkov. Po výstavbe strechy je potrebné ošetrenie povrchu vodným sklom, ktoré je vhodné pravidelne opakovať pre zachovanie odolnosti trstiny proti vode a slnečným lúčom. R

Okrem trstiny sa používa v stavebníctve aj rákos a bambus ako možnosti pre ekologické výrobkyy. V dnešnom čase sú známe rákosové šindle a ľahký izolačný materiál z rákosu na výstavbu stien a stropov. Posvätná tráva "bambus" je v stavebníctve vyhľadávaná nielen pre peknú jantárovú farebnosť, ale hlavne pre svoju tvrdosť a stabilitu.

Dolu sú rôzne obrázky, ktoré som dostávala v mailoch od mojich známych aj s perfektnými komentármi od nich. Priatelia, ďakujem Vám za všetky fotky čo ste mi posielali doteraz a za všetky dobré aj žartovné a veselé slová, ktoré ste mi ku nim písali v e-mailoch. Pozrite si, koľko ste mi toho nezávisle od seba naposielali... Naposledy som bola rozveselená, keď som dostala fotky domu plného džinov v umelých fľašiach... a mala som si pri každej fľaši niečo priať... viď siedma fotka...(tých džinov som si mala predstavovať....)