wz
 

Patrónka dievčat, snúbencov, záhradníkov, svätá AGNESA rímska

Vysoké Tatry

Okresné mesto Topoľčany

Obec Horné Chlebany

Na stránke nájdete obrázky svätých kresťanov, ktorí sú príkladom toho, ako ide konať dobro na zemi a nie nejde, byť dobrými ľuďmi s hodnotami ducha pracujúceho v prospech ľudstva ako takého.

Svätá Agnesa rímska

sa dodnes uctieva ako vzor hrdinskej nevinnosti a ochrankyňa dievčat.

Svätá Agnesa rímska

Sú narodeniny panny, nasledujme jej neporušenosť, sú narodeniny mučenice, prinášajme obety! Dnes má narodeniny svätá Agnesa. Podľa tradície mala dvanásť rokov, keď podstúpila mučeníctvo. Aká to odporná bezcitnosť, ktorá sa nezastavila pred takým útlym vekom! Ale aj veľká sila viery, ktorá sa osvedčila už v takom veku! Bolo na tom tielku miesto pre ranu? A tá, ktorá nemala čo nadstaviť meču, mala čím zvíťaziť nad mečom. A dnešné devy v tomto veku neznesú ani prísny pohľad rodičov a keď sa pichnú ihlou, plačú ako pri ťažkom zranení.

A ona sa neľaká krvavých rúk katov, nehybne stojí pod ťarchou rinčiacich reťazí. A potom ponúka celé telo meču zbesilého vojaka. Nevie ešte, čo je smrť a už je pripravená. A keď ju proti jej vôli vlečú k pohanským oltárom, medzi ohňami vystrie ruky ku Kristovi a priamo v modlárskom obetišti znázorní trofej víťazného Pána. A potom vkladá šiju i obe ruky do železných pút, ale nijaké puto nemohlo zovrieť také útle údy.

Nový druh mučeníctva? Ešte nepodlieha trestu a už je zrelá pre víťazstvo. Neschopná bojovať, schopná zvíťaziť. Stala sa vynikajúcou učiteľkou čností, hoci vek na to ešte nemala. Nevesta sa tak neponáhľa na svadobné lôžko, s akou radosťou sa táto panna ponáhľala na miesto popravy, s hlavou ozdobenou nie natočenými vlasmi, ale Kristom, ovenčená nie kvetmi, ale čnosťami.

Všetci plačú, ona neplače. Mnohí sa čudujú, že sa tak ľahko vzdáva svojho života, hoci ho ešte neužila, a dáva ho už ako dožitý. Všetci žasnú, že už vydáva svedectvo Bohu, a ešte pre svoj vek nemôže svedčiť o sebe. A nakoniec dosiahne, že sa verí o Bohu tej, ktorej sa ešte neverí o človeku, lebo čo presahuje prírodu, hovorí o Pôvodcovi prírody.

Ako jej kat hrozil, aby ju zastrašil! Ako jej lichotil, aby ju presvedčil! Koľkí ju prehovárali, aby sa stala ich manželkou! Ale ona hovorí: „Už to je krivda voči Snúbencovi, čakať, že sa niekomu zapáčim. Chcem patriť tomu, ktorý si ma prvý vyvolil. Na čo čakáš, kat? Nech zahynie telo, ktoré možno milovať očami, čo ja nechcem.“ Tu vstala, pomodlila sa a sklonila šiju.

Mohol si vidieť, ako sa kat chveje, akoby bol odsúdený on; ako sa trasie pravica zabíjača, bledne mu tvár od strachu pred cudzím nebezpečenstvom, kým dievča sa nebojí vlastného. Máte tu teda v jednej obete dvojaké mučeníctvo: čistoty a viery. Aj pannou ostala aj mučeníctvo dosiahla.
Z traktátu svätého biskupa Ambróza o pannách (Lib. 1, cap. 2. 5. 7-9; PL 16 [edit. 1845], 189-191)



 21. januára
SV. AGNESA RÍMSKA
panna a mučenica (3. stor.)

Význam mena: čistá (gr.)
Emblém:
jahňa, dlhé vlasy
Patrónka
detí, dievčat, snúbencov, záhradníkov, bojujúcich o svoju čistotu.

Podobne ako sv. Šebastián i svätá Agnesa Rímska patrila medzi veľmi obľúbených a uctievaných svätých rímskej Cirkvi. Jej úcta sa už v prvej polovici 4. storočia rozšírila na Západe a čoskoro prenikla aj na Východ. Západná Cirkev zaradila jej meno medzi významných svätých uvádzaných v kánone (eucharistickej modlitbe) svätej omše.
Napriek veľkej obľube a úcte sa však nezachovalo veľa historických údajov o živote tejto svätice. Narodila sa asi okolo roku 290 v Ríme. Sčasti to možno vysvetliť tým, že Agnesa zomrela veľmi mladá, asi dvanásťročná.

Život 12-ročného dievčaťa nemohol ešte vzbudiť väčšiu pozornosť medzi súčasníkmi. Pozornosť vyvolala až záverečná epizóda jej krátkeho života - jej hrdinská smrť. Okrem toho v období prenasledovaní, keď kresťania často zápasili o holú existenciu, neboli podmienky na vypracovanie a uchovávanie historických dokumentov. Významnejšie udalosti sa zachovávali v ústnom podaní; písomne sa zachytili až neskôr, v období pokoja. Pravda, treba pripustiť, že pri ústnom podávaní správ sa do nich primiešali rozličné fantastické doplnky, ktoré bolo niekedy ťažké odlíšiť od historickej skutočnosti.

Kedy žila a zomrela sv. Agnesa?
Po uvážení všetkých údajov, ktoré sú k dispozícii, sv. Agnesa zomrela mučeníckou smrťou 21.januára 304 (udáva sa aj rok jej skonu na roky 258-59) v prenasledovaní za cisára Valeriána. Podľa tradície zachytenej v najstarších životopisoch bola Agnesa veľmi pôvabná. Keď dospievala, začali sa o ňu zaujímať mnohí mládenci, no ona ich odmietla. Pravdepodobne chcela žiť v Bohu zasvätenom panenstve. Istého pohanského mladíka jej odmietnutie tak urazilo, že udal mladistvú Agnesu cisárskemu súdu ako kresťanku. Agnesa však bola ešte mladá na to, aby mohla byť podľa rímskych zákonov súdená. Preto sudca jednoducho nariadil, aby ju dali do nevestinca, kde mali toto ušľachtilé dievča morálne zlomiť. Agnesa však tak statočne bránila svoje panenstvo, že ju napokon sudca dal sťať.

Podľa nezaručených životopisov sa do nej zamiloval syn rímskeho prefekta Symfronius. Ona ho však odmietla. Jeho láska sa zmenila na nenávisť. Keď sa jeho otec dozvedel, že je kresťanka, dal jej ultimátum – buď sa zriekne Krista a stane sa manželkou jeho syna alebo ju dá odviesť do pohanského chrámu medzi panny-vestálky, alebo do domu hanby. Ona odmietla syna, odmietla vykonať obetu pohanským bohom v chráme medzi vestálkami, a preto ju odviedli do domu nemravností. Tam ju od zneuctenia zachránil anjel. Keď to Symfronius videl, nechcel ju usmrtiť, no bál sa pohanských kňazov, preto ju ani neprepustil na slobodu. Prenechal ju sudcovi Aspasiovi, ktorý ju rozkázal za živa upáliť.

Plamene sa však rozdvojili okolo nej a neublížili jej.

Vtedy sa mnohí tam rozhodli, že sa stanú kresťanmi. Rozhnevaný sudca kázal katovi, aby jej sťal hlavu. Po dlhom váhaní tak kat urobil. Stalo sa to 21.januára 304. Rodičia Agnesy ju pochovali v katakombách, ktoré sa dnes volajú Katakomby sv. Agnesy na Via Nomentana v Ríme. Podľa legendy sa im raz zjavila ich dcéra s baránkom v náručí a oznámila im, že je spasená, v nebi. Na pamiatku tohto videnia sa každý rok v Ríme žehnajú dva baránky, z vlny ktorých sa potom zhotovuje arcibiskupské palium. Nad jej hrobom stojí bazilika. Úcta k sv. Agnese je rozšírená v celej Cirkvi a jej meno sa dostalo aj do Rímskeho kánona – do eucharistickej modlitby počas sv. omše.


Mravná sila tohto pekného dievčaťa a jeho neochvejnosť pri vyznávaní viery veľmi zapôsobili na ľudí, takže mladá mučenica sa čoskoro stala predmetom živej úcty v ľude i v cirkevnej liturgii. Okolo jej hrobu pri rímskej Via Nomentana vznikli katakomby a po ukončení prenasledovaní i veľkolepá bazilika, ktorú dal postaviť cisár Konštantín Veľký na žiadosť svojej dcéry Konštantíny. Pápež Honorius I. (625-638) prebudoval baziliku na dnešnú podobu. Neskôr vznikol v Ríme ďalší kostol zasvätený sv. Agnese, a to na terajšom námestí Piazza Navona, na mieste niekdajšieho Domiciánovho štadióna, kde údajne sv. Agnesa podstúpila mučenícku smrť. Pôvodný kostol bol obnovený v 12. storočí. Dnešnú podobu mu dali slávni stavitelia Rainaldi a Boromini v 17. stor.


Sv. Agnesa Rímska sa dodnes uctieva ako vzor hrdinskej nevinnosti a ochrankyňa dievčat.

V bazilike sv. Agnesy na rímskej Via Nomentana sa každoročne na sviatok sv. Agnesy, čiže 21. januára, pri slávnostných bohoslužbách požehnávajú dva baránky, ktoré sa potom darujú pápežovi. Z vlny týchto baránkov sa tkajú zvláštne pásy, palia, ktoré Svätý otec odovzdáva novým arcibiskupom ako odznak ich úradu. Požehnanie mladých baránkov v bazilike sv. Agnesy súvisí pravdepodobne s ich latinským pomenovaním (baránok sa latinsky nazýva "agnus"), ako aj s ich symbolikou. Baránok je totiž symbolom nevinnosti a zároveň i symbolom Božieho Baránka - Ježiša Krista. Preto je veľmi vhodný na vyjadrenie Agnesinej nevinnosti zasvätenej Ježišovi Kristovi.
Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991




Ostatky sv.Agnesy v chráme...


 HYMNUS

Dnešný deň je deň nebeský
blaženej panny Agnesky:
dnes vracia Bohu dušu späť,
keď mučeníctvom vzruší svet.

Pre mučeníctvo dospelá
o sobáši čuť nechcela;
no keď ju vedú, znie jej hlas,
akoby išla na sobáš.

Keď zapáliť má k obeti
kadidlo bôžkom, odvetí:
„Pochodeň túto bezbožnú
Kristove panny nevezmú!

Ten oheň vieru odníma,
ten plameň svetlo zhasína;
mučte ma, krvou zahasím
obetný plameň pohanský.“

A sťatá, akú slávu má:
padá na obe kolená,
závojom vlasov odená
i v smrti svieti nevinná.

Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky.

Amen.

Ant. 1 Zasnúbil si ma môj Pán Ježiš Kristus svojím prsteňom a ozdobil ma vencom ako nevestu.
Ant. 2 Zasnúbila som sa s_tým, ktorému slúžia anjeli, a slnko i_mesiac obdivujú jeho krásu.
Ant. 3 Radujte sa so mnou a blahoželajte mi, lebo som dostala skvelé miesto po boku všetkých svätých.



21. januára je
SV. AGNESY, PANNY A MUČENICE
Pápež Damaz ozdobil jej hrob básňou
a mnohí Otcovia, počnúc svätým Ambrózom, ju zahrnuli chválou.

RANNÉ CHVÁLY

KRÁTKE ČÍTANIE
{r}2 Kor 1, 3-5{/r}
Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM
R. Boh jej pomáha *Svojím pohľadom. Boh.
V. Nezachveje sa, veď Boh je v jej strede. *Svojím pohľadom. Sláva Otcu. Boh.
Ant. na Benediktus: Po čom som túžila, to už vidím, v čo som dúfala, to už mám: v nebi som spojená s tým, ktorého som celou dušou milovala na zemi.

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, ty si volíš, čo svet pokladá za slabé, aby si zahanbil, čo je v očiach sveta mocné; prosíme ťa, dopraj nám vytrvať vo viere, ako nás k tomu povzbudzuje svätá Agnesa, ktorej mučenícku smrť dnes oslavujeme.

VEŠPERY
HYMNUS Dnešný deň ako na ranné chvály.
Ant. 1 Kristovu pannu ani hrozba nezlomí, ani lichôtky nezvedú.
Žalmy a chválospev sú zo spoločnej časti na sviatky jedného mučeníka.
Ant. 2 Jemu jedinému ostanem verná, jemu sa zasväcujem celým srdcom.
Ant. 3 Velebím ťa, Otec môjho Pána Ježiša Krista, že si skrze svojho Syna dal zvíťaziť svojej služobnici.

KRÁTKE ČÍTANIE
{r}1 Pt 4, 13-14{/r}
Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM
R. Boh si ju vyvolil * A dal jej prednosť pred všetkými. Boh.
V. Do svojho stánku ju voviedol. * A dal jej prednosť pred všetkými. Sláva Otcu. Boh.
Ant. na Magnifikat:Svätá Agnesa rozprestrela ruky a modlila sa: Svätý Otče, vrúcne ťa prosím, pozri, idem k_tebe; veď iba teba milujem, iba teba hľadám, iba po tebe túžim.

 Litánie ku všetkým svätým
Prosba k Bohu
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Mučeníci
Svätý Štefan – oroduj za nás.
Svätý Ignác Antiochijský – oroduj za nás
Svätý Polykarp – oroduj za nás.
Svätý Justín – oroduj za nás.
Svätý Vavrinec – oroduj za nás.
Svätý Cyprián – oroduj za nás.
Svätý Bonifác – oroduj za nás.
Svätý Vojtech – oroduj za nás.
Svätý Stanislav – oroduj za nás.
Svätý Tomáš Becket (beket) – oroduj za nás.
Svätý Ján Nepomucký – oroduj za nás.
Svätí Ján Fischer (fišer) a Tomáš More (mór) – orodujte za nás.
Svätý Pavol Miki – oroduj za nás.
Svätí košickí mučeníci – orodujte za nás.
Svätí Izák Jogues (žog) a Ján de Brébeuf (breböf) – orodujte za nás.
Svätý Peter Chanel (šanel) – oroduj za nás.
Svätý Karol Lwanga – oroduj za nás.
Svätá Perpetua a Felicita – orodujte za nás.
Svätá Agnesa – oroduj za nás.
Svätá Mária Goretti – oroduj za nás.
Všetci svätí mučeníci – orodujte za nás.
Záver
Kriste, uslyš nás. Kriste, uslyš nás.
Kriste, vyslyš nás. Kriste, vyslyš nás.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.
Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.
Modlime sa:
Bože, naše útočisko a sila, pôvodca nábožnosti, ujmi sa nábožných prosieb svojej Cirkvi a daj nám dosiahnuť, o čo s dôverou prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Alebo:
Milosrdný Bože, Ty vieš, že sme krehkí a ľahko klesáme. Prosíme Ťa, zľutuj sa nad nami a príkladom svojich svätých posilni v nás lásku k Tebe. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

 Posolstvo Svätého Otca Františka
k 29. svetovému dňu mládeže 2014

Vo Vatikáne 21. januára 2014, na spomienku svätej Agnesy, panny a mučenice. František

Motto na posolstve Svätého Otca Františka k 29. svetovému dňu mládeže 2014: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3).

Milí mladí,
v pamäti mi ostali spomienky na mimoriadne stretnutie, ktoré sme zažili v Riu de Janeiro počas 28. svetových dní mládeže: aký veľký sviatok viery a bratstva! Skvelí Brazílčania nás prijali s otvoreným náručím, aké má socha Krista Vykupiteľa, ktorá z vrchu Corcovado dominuje nádhernej scenérii pláže Copacabana. Práve tu, na brehu mora, Ježiš znovu zopakoval svoje pozvanie, aby sa každý z nás stal jeho učeníkom a misionárom, aby v ňom objavil najcennejší poklad svojho života a podelil sa oň s ostatnými, blízkymi i vzdialenými, až po tie najvzdialenejšie geografické i existenciálne hranice našej doby.
Nasledujúca etapa medzinárodnej púte mladých sa uskutoční v roku 2016 v Krakove. Chcel by som vytýčiť našu cestu počas nasledujúcich troch rokov prípravy tým, že sa spolu s vami budem zamýšľať nad evanjeliovými blahoslavenstvami, ktoré sú uvedené v Evanjeliu podľa Matúša (5, 1 – 12). Tento rok začneme meditáciou o prvom z nich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3); na rok 2015 navrhujem: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8); a konečne v roku 2016 témou bude: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5, 7).


1. Revolučná sila blahoslavenstiev
Vždy je pre nás dobré čítať a meditovať o blahoslavenstvách! Ježiš ich vyhlásil vo svojej prvej veľkej kázni na brehu Galilejského jazera. Bolo tam veľa ľudí a on vystúpil na vrch, aby učil svojich učeníkov, preto sa táto kázeň nazýva „reč na vrchu“. V Biblii sa vrch považuje za miesto, kde sa zjavuje Boh, a Ježiš, ktorý káže na vrchu, sa tak ukazuje ako božský učiteľ, ako nový Mojžiš. A o čom hovorí? Ježiš ohlasuje cestu života; cestu, ktorou sám prechádza, vlastne ktorou sám je, a predkladá ju ako cestu pravého šťastia. V celom svojom živote, od narodenia v betlehemskej jaskyni až po smrť na kríži a vzkriesenie, Ježiš stelesňoval blahoslavenstvá. Všetky prisľúbenia o Božom kráľovstve sa v ňom naplnili.
Pri ohlasovaní blahoslavenstiev nás Ježiš vyzýva, aby sme ho nasledovali a aby sme s ním kráčali po ceste lásky, ktorá jediná vedie k večnému životu. Nie je to jednoduchá cesta, ale Pán nás uisťuje, že nám dá svoju milosť a nikdy nás nenechá samotných. V našom živote sa stretáme s výzvou chudoby, trápenia, poníženia, s bojom za spravodlivosť, námahou každodenného obrátenia, so zápasom o uskutočňovanie povolania na svätosť, s prenasledovaním a mnohými ďalšími výzvami. No ak otvoríme dvere Ježišovi; ak mu dovolíme, aby bol prítomný v našich dejinách; ak sa s ním podelíme o radosti i bolesti, zakúsime pokoj a radosť, ktoré nám môže dať iba Boh, nekonečná Láska.
Ježišove blahoslavenstvá prinášajú revolučnú novosť, model šťastia, ktorý protirečí tomu, čo nám zvyčajne predkladajú médiá a čo nám sprostredkuje prevládajúca mienka. Pre svetské myslenie je pohoršením, že Boh prišiel a stal sa jedným z nás; že zomrel na kríži. V logike tohto sveta sú tí, ktorých Ježiš vyhlasuje za blahoslavených, považovaní za „stratených“ a slabých. Naopak, vyzdvihuje sa úspech za každú cenu, blahobyt, arogancia moci, sebapresadzovanie na úkor druhých.
Drahí mladí, Ježiš nás vyzýva, aby sme odpovedali na túto jeho životnú ponuku; aby sme sa rozhodli, akou cestou pôjdeme k dosiahnutiu pravej radosti. Ide o veľkú výzvu viery. Ježiš nemal strach opýtať sa svojich učeníkov, či ho chcú skutočne nasledovať, alebo či chcú odísť (porov. Jn 6, 67). A Šimon, nazývaný Peter, mal odvahu odpovedať mu: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68). Ak viete aj vy povedať Ježišovi „áno“, váš mladý život sa naplní zmyslom a stane sa plodným.


2. Odvaha byť šťastný
Čo však znamená byť „blahoslavený“ (gr. makarioi)? Blahoslavený znamená šťastný. Povedzte mi: túžite byť opravdivo šťastní? V čase, keď nás priťahuje toľko zdanlivých podôb šťastia, hrozí, že sa uspokojíme s málom; že budeme mať málo ambicióznu predstavu o živote. Usilujte sa o veľké veci! Rozšírte si svoje srdcia! Ako povedal blahoslavený Piergiorgio Frassati: „Život bez viery, bez dedičstva, ktoré treba brániť, bez neustáleho zápasu o pravdu, nie je život, ale živorenie. Nesmieme nikdy živoriť; musíme žiť“ (List I. Boninimu, 27. februára 1925). V deň blahorečenia Piergiogia Frassatiho, 20. mája 1990, Ján Pavol II. ho nazval „mužom blahoslavenstiev“ (homília počas svätej omše: AAS 82 [1990], 1518).
Ak dovolíte, aby vo vašom srdci skutočne vytryskli tie najhlbšie túžby, uvedomíte si, že vo vás je nevyčerpateľná túžba po šťastí a tá vám umožňuje odhaliť a odmietnuť mnohé „lacné“ ponuky, ktoré sú okolo vás. Ak hľadáme úspech, potešenie, egoistické vlastnenie a z nich si urobíme modly, aj vtedy môžeme okúsiť okamihy opojenia a falošného pocitu oslobodenia, no nakoniec sa staneme otrokmi, nikdy nebudeme spokojní a budeme chcieť čoraz viac. Je veľmi smutné vidieť mladých ľudí „nasýtených“, no pritom slabých.
Svätý Ján sa obracia na mladých slovami: „Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého“ (1 Jn 2, 14). Mladí ľudia, ktorí si zvolia Krista, sú silní, živia sa jeho slovom a „nekŕmia“ sa inými vecami. Majte odvahu ísť proti prúdu! Majte odvahu byť opravdivo šťastní! Povedzte „nie“ dočasnej a povrchnej kultúre; kultúre vyraďovania, ktorá vás nenaučí prijímať zodpovednosť a čeliť veľkým výzvam života!

3. Blahoslavení chudobní v duchu...
Prvé blahoslavenstvo, ktoré je témou nastávajúceho Svetového dňa mladých, vyhlasuje za šťastných tých, ktorí sú chudobní v duchu, lebo im patrí nebeské kráľovstvo. V čase, keď toľko ľudí trpí v dôsledku ekonomickej krízy, môže sa zdať nevhodné spájať chudobu so šťastím. V akom zmysle chudobu môžeme chápať ako požehnanie?

Predovšetkým sa usilujme pochopiť, čo znamená „chudobní v duchu“. Keď sa Boží Syn stal človekom, zvolil si cestu chudoby, zriekania. Ako hovorí svätý Pavol v Liste Filipanom: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom“ (2, 5 – 7). Ježiš je Boh, ktorý sa zriekol svojej slávy. Tu vidíme, že Boh si zvolil chudobu: bol bohatý, no stal sa chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil (porov. 2 Kor 8, 9). Je to tajomstvo, ktoré kontemplujeme vo vianočných betlehemoch, kde vidíme Božieho Syna v jasliach; a potom na kríži, kde toto zrieknutie sa seba samého dosahuje svoj vrchol.
Grécke prídavné meno ptochós (chudobný) nemá iba význam materiálneho nedostatku, ale znamená aj „žobrajúci“. Spája sa to so židovským pojmom anawim, „chudobní Jahveho“, čo poukazuje na pokoru, vedomie vlastných obmedzení, vlastného stavu existenciálnej biedy. Anawim dôverujú Pánovi, vedia, že od neho závisia.
Ježiš sa vo svojom vtelení ukazuje ako žobrák, ako správne postrehla svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, ako núdzny, ktorý hľadá lásku. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o človeku ako o „žobrákovi pred Bohom“ (2559) a hovorí tiež, že modlitba je „stretnutím Božieho smädu s naším smädom“ (2560).
Svätý František z Assisi veľmi dobre chápal tajomstvo blahoslavenstva týkajúceho sa chudobných v duchu. Vskutku, keď k nemu Ježiš prehovoril skrze malomocného a ukrižovaného, pochopil Božiu veľkosť a vlastnú malosť. Tento assiský chudáčik trávil hodiny v modlitbe tým, že sa pýtal Pána: „Kto si ty? A kto som ja?“ Zriekol sa svojho zámožného a ľahkomyseľného života, aby sa oženil s „pani Chudobou“, aby nasledoval Ježiša a doslovne zachovával evanjelium. V živote Františka bolo nasledovanie chudobného Krista neoddeliteľne spojené s láskou k chudobným, akoby to boli dve strany tej istej mince.
Mohli by ste sa ma spýtať: ako konkrétne môžeme uskutočniť to, aby sa chudoba v duchu stala štýlom života, aby sa konkrétne odrazila v našom živote? Odpoviem vám v troch bodoch.
V prvom rade sa treba usilovať, aby sme boli slobodní voči veciam. Pán nás pozýva na taký štýl života, ktorý sa vyznačuje striedmosťou a ktorý nie je poplatný konzumnej kultúre. Ide o to, aby sme hľadali podstatu, učili sa zriekať mnohých povrchných a neužitočných vecí, ktoré nás dusia. Osloboďme sa od túžby po majetku, od zbožňovania a utrácania peňazí. Dajme na prvé miesto Ježiša! On nás môže oslobodiť od modloslužobníctva, ktoré nás robí otrokmi. Dôverujte Bohu, milí mladí! On nás pozná, miluje nás a nikdy na nás nezabúda. Tak ako sa stará o poľné ľalie (porov. Mt 6, 28), ani voči nám nedopustí, aby nám niečo chýbalo. Aj na prekonanie ekonomickej krízy musíme byť ochotní zmeniť štýl života a vyhýbať sa mnohému plytvaniu. Tak ako je nevyhnutná odvaha na šťastie, je potrebná aj odvaha na skromnosť.
Po druhé, všetci potrebujeme obrátenie, pokiaľ ide o chudobných, aby sme uskutočňovali toto blahoslavenstvo. Musíme sa o nich starať, byť citliví na ich duchovné i materiálne potreby. Vám mladým zvlášť kladiem na srdce úlohu, aby sa centrom ľudskej kultúry stala solidarita. Zoči-voči starým i novým formám chudoby – nezamestnanosti, emigrácii, mnohým závislostiam rôzneho druhu – máme povinnosť byť bdelí, informovať sa a premáhať pokušenie ostať ľahostajní. Majme na pamäti aj tých, ktorí sa necítia milovaní, nemajú žiadnu nádej do budúcnosti, vzdávajú sa aktívneho prístupu k životu, lebo sú skľúčení, sklamaní, zastrašení. Musíme sa naučiť byť chudobným nablízku. Nemajme len ústa plné pekných slov o chudobných! Stretajme sa s nimi, pozerajme sa im do očí, počúvajme ich! Chudobní sú pre nás konkrétnou príležitosťou stretnúť sa so samotným Kristom, dotknúť sa jeho trpiaceho tela.
No chudobní – a toto je tretí bod – nie sú iba tými, ktorým môžeme niečo dať. Aj oni nám majú čo ponúknuť, majú nás čo naučiť. Máme sa veľa čo učiť z múdrosti chudobných! Spomeňme len svätca osemnásteho storočia blahoslaveného Giuseppa Labreho, ktorý spával na rímskych uliciach a žil z milodarov, no stal sa duchovným radcom mnohých ľudí, medzi ktorými boli aj vznešené osoby a preláti. V istom zmysle chudobní sú pre nás učiteľmi. Učia nás, že hodnota človeka sa neodvíja od toho, čo vlastní, koľko má na účte v banke. Chudobný človek, ktorý nemá žiadne materiálne dobrá, stále má svoju dôstojnosť. Chudobní nás môžu mnoho naučiť aj o pokore a dôvere v Boha. V podobenstve o farizejovi a mýtnikovi (Lk 18, 9 – 14) Ježiš nám dáva za vzor mýtnika, pretože je pokorný a považuje sa za hriešnika. Aj vdova, ktorá hodí dve drobné mince do chrámovej pokladnice, je príkladom veľkodušnosti tých, ktorí, hoci majú len málo alebo nič, predsa dávajú všetko (Lk 21, 1 – 4).


4. … lebo ich je nebeské kráľovstvo
Ústrednou témou Ježišovho evanjelia je Božie kráľovstvo. Ježiš stelesňuje Božie kráľovstvo; je Emanuelom, Bohom-s-nami. A miestom, kde Božie kráľovstvo, Božie panstvo prebýva a rozvíja sa, je ľudské srdce. Božie kráľovstvo je zároveň darom i prísľubom. V Ježišovi nám už bolo darované, no k svojmu plnému uskutočneniu ešte musí dospieť. Preto sa denne modlíme k Otcovi: „Príď kráľovstvo tvoje.“
Existuje úzky vzťah medzi chudobou a hlásaním evanjelia, medzi témou minuloročného Svetového dňa mládeže – „Choďte teda, učte všetky národy!“ (Mt 28, 19) – a tohoročnou témou: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3). Pán chce chudobnú Cirkev, ktorá hlása evanjelium chudobným. Keď Ježiš vysielal Dvanástich, povedal im: „Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm“ (Mt 10, 9 – 10). Evanjeliová chudoba je základnou podmienkou šírenia Božieho kráľovstva. Najkrajšia a najspontánnejšia radosť, ktorú som v živote videl, bola radosť chudobných, ktorí mali len málo toho, k čomu by mohli byť pripútaní. Evanjelizácia sa v našich časoch uskutoční, len ak dokáže nakaziť radosťou.
Ako sme videli, blahoslavenstvo týkajúce sa chudobných v duchu je pre nás orientáciou vo vzťahu k Bohu, k materiálnym dobrám i k chudobným. Zoči-voči Ježišovi, jeho príkladu a jeho slovám si uvedomujeme, ako veľmi potrebujeme obrátenie a ako sa musíme snažiť, aby postoj byť viac prevládol nad naším postojom mať viac! Hlboký význam blahoslavenstiev nám môžu pomôcť pochopiť svätci. Blahorečenie Jána Pavla II. na Druhú veľkonočnú nedeľu je v tomto zmysle udalosťou, ktorá napĺňa naše srdcia radosťou. On bude veľkým patrónom svetových dní mládeže, ktorých bol iniciátorom a duchovným motorom. A v spoločenstve svätých bude pre vás všetkých naďalej otcom a priateľom.
Na tohoročný apríl pripadne aj tridsiate výročie zverenia kríža Jubilejného roka vykúpenia mladým. Práve týmto symbolickým aktom Ján Pavol II. začal veľké mládežnícke putovanie, ktoré odvtedy pokračuje a brázdi päť kontinentov. Mnohí si pripomínajú slová, ktoré na Veľkonočnú nedeľu 1984 sprevádzali toto pápežovo gesto: „Najdrahší mladí, na konci svätého roka vám zverujem samotný znak tohto jubilejného roka: Kristov kríž! Vezmite ho do sveta ako znak lásky Pána Ježiša k ľudstvu; ohlasujte všetkým, že iba v Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, je spása a vykúpenie!“
Drahí mladí, Magnifikat, chválospev Márie, ktorá bola chudobná v duchu, je aj chválospevom tých, ktorí žijú blahoslavenstvá. Evanjeliová radosť vyviera v srdci chudobného, ktoré vie jasať a žasnúť nad Božími dielami, podobne ako srdce Panny, ktorú všetky pokolenia nazývajú „blahoslavená“ (porov. Lk 1, 48). Ona, Matka chudobných a Hviezda novej evanjelizácie, nech nám pomôže žiť podľa evanjelia, uskutočňovať blahoslavenstvá v našom živote a mať odvahu vždy byť šťastní.

Žehnanie baránkov

Na začiatku osláv sviatku svätej Agnesy 21. januára prebieha v Bazilike sv.Agnesy za hradbami podľa starobylého zvyku žehnanie baránkov. Dvaja malí baránkovia sú pripútaní v košíkoch vyzdobených girlandami červených a bielych ruží a sú nesení v slávnostnom sprievode bazilikou. Rímsky generálny vikár potom bekajúce baránky na hlavnom oltári požehná za všeobecného jasotu celého zhromaždenia. Bazilika je doslova nabitá, niet voľného miestečka na sedenie. Obradu sa zúčastňujú rodiny s deťmi, rehoľné sestry i mnoho turistov. Baránkovia sú potom odvezení do Vatikánu a predstavení pápežovi.
Z vlny požehnaných baránkov sa tkajú pália, tj pruhy bielej vlny široké šesť centimetrov s aplikáciami piatich čiernych hodvábnych krížov. Obliekajú si ich iba pápeži a biskupi metropoliti. Jedná sa o symbol stratenej ovečky, ktorú sa Dobrý Pastier vydáva hľadať a zachraňuje ju a zároveň o symbol Ukrižovaného Baránka, obetovaného za spásu ľudstva.
Baránkovia sú pre tento účel pestování v trapistickom opátstve Tre Fontane a pália z čerstvo strihanej vlny vytvárajú sestry benediktínky od svätej Cecílie. Tieto pália svätí pápež vždy 28. januára na hrobe svätého Petra a novozvolení arcibiskupi ich z jeho rúk dostávajú počas sviatku svätých, Petra a Pavla, 29.júna vo Svätopeterskej bazilike.

Bazilika sv. Agnesy
Mučenica bola pochovaná v katakombách na Via Nomentana v Ríme, ktoré dnes nesú jej meno. Dodnes sa v nich zachovali krásne ranokresťanské fresky. Podľa tradície sa cez oktávu umučenia svätej Anežky vydali jej rodičia k jej hrobu a dcéra sa im zjavila s baránkom, symbolom Krista, v náručí. Agnesa rííska je preto znázorňovaná s baránkom, ktorý symbolizuje obeť, zmierenie a čistotu. V Ríme ju uctievali už v 4. storočí.
Princezná Konštantína, dcéra prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého, nechala nad hrobom svätej Anežky postaviť kostol a vlastné mauzóleum, kde bola roku 360 pochovaná . V 5.storočí tu ešte stála malá bazilika a v 7.storočí za pápeža Honoria I. bola postavená nádherná trojloďová bazilika Sant'Agnese fuori le mura, sv . Agnesy za hradbami, s dvojitým stĺporadím na kruhovom pôdoryse. Je to ojedinelý architektonický skvost.

Bola vyzdobená freskami a zlatými mozaikami. Neskôr bola bazilika upravovaná a v 19.storočí kompletne zrenovovaná. Dňa 21. januára 1621 bolo telo svätej Agnesy uložené do striebornej schránky a umiestnené pod hlavný oltár.




Najslávnejšie bazilika sv.Agnesy v Agonii, Chiesa di Sant Agnese in Agony, sa nachádza na malebnom námestí Navona, kde bola Agnesa údajne popravená. Kláštor a oratórium tu existovali už v 8.storočí, kostol je zmieňovaný o trochu neskôr, v polovici 8.storočia. Obnovil ho a znovu vysvätil pápež Kalixt II. v roku 1123. K barokovej prestavbe došlo v 17.storočí, do diela sa zapojili slávni architekti ako Carlo Rainaldi a Francesco Borromini.




Zdroje a odkazy

http://www.opusdei.sk/sk-sk/article/posolstvo-svateho-otca-frantiska-k-29-svetovemu-dnu-mladeze-2014

http://www.katolici.szm.com/ZIVOTOPISY/JANUAR/Agnesa_Rimska.html
http://www.donbosco.sk/tovar/modlitby-svatic-a-k-svaticiam

http://www.nase-rodina.cz/article.php?clanek=1484
http://www.zivotopisysvatych.sk/agnesa-rimska
http://sk.wikibooks.org/wiki/Modlitby/Litánie
http://breviar.kbs.sk/include/sv_jan.htm
 


by Cezmín Slovakia 2014 http://seniorka.szm.com